Slovenská basketbalová asociácia (SBA) je od soboty bez prezidenta. Funkčné obdobie Jaroslava Janáča malo trvať päť rokov, ale skončilo sa po dvoch. Rozhodli o tom delegáti valného zhromaždenia. Zmenilo sa aj personálne obsadenie výkonného výboru a dozornej rady, dvoch dôležitých kolektívnych orgánov. Lenže to všetko bude čoskoro história. Dôležitejšie je, čo prinesie budúcnosť.
Janáč zdedil asociáciu v žalostnom stave na pokraji kolapsu. Tu možno namietať, že predsa vedel, alebo mal vedieť, v akej situácii sa SBA nachádza, mal priniesť víziu, ako to zmeniť a spraviť všetko pre naplnenie tohto cieľa. Toto presvedčenie je dnes populárne medzi širokou verejnosťou. Má však svoje úskalia.
V slovenskom športe chronicky chýbajú peniaze, ale problém basketbalového hnutia nemôžeme zúžiť na konštatovanie, že keby sa exprezidentovi podarilo zohnať viac financií, alebo sa lepšie hospodárilo s tými, ktoré boli k dispozícii, boli by všetci spokojní a vlastne všetko by bolo „okej“. Nebolo! Dokonca si dovolíme tvrdiť, že najväčší problém nie sú chýbajúce prostriedky, ale chýbajúca jednota. Máloktoré športové hnutie je také roztrieštené ako práve basketbalové.
Ak nemá byť Janáčov koniec len personálnou rošádou, ale má znamenať začiatok zmeny k lepšiemu, musí ísť o spoločný záujem. Výpočet toho, čo treba urobiť, je siahodlhý. Napríklad treba prijať fakt, že aj šport je biznis a diletantstvo v ňom nemá miesto. Je nutné poučiť sa z chýb a rozumy brať od tých, ktorí vedia, ako na to. A najmä nezávidieť si aj nos medzi očami! Veľmi by pomohlo, keby sa na čelo SBA teraz postavil prezident-zjednotiteľ. Čo si myslíte, nájde sa taký?
Komentáre k článku