Redakcia
sport.sk
Hoci patrí medzi najmenších hráčov, ktorí sa pohybujú po palubovkách, výkonmi poriadne vyčnieva. Spolu s Ondrejom Haviarom tvorí Kevin Bridgewaters azda najnižšiu dvojicu rozohrávačov v európskych ligách. Obaja merajú po 175 centimetrov. Viac pozornosti ako Bridgewatersov menší vzrast si zaslúžia jeho výkony v drese MBK Baník Handlová.
V závere kalendárneho roka utvoril „Bridge“, teda „Most“, ako ho volajú kamaráti, strelecké maximum aktuálneho ročníka i celého kalendárneho roka 2012, keď pri víťazstve nad Nitrou nastrieľal 47 bodov pri fantastickej 75-percentnej úspešnosti streľby z poľa! Aj keď bol spokojný, sebakriticky poznamenal, že v obrane mohol zahrať ešte o kúsok lepšie.
S úplne inými pocitmi odchádzal po prehre 72:107 z palubovky bratislavskej Hant arény, kde na jeseň roku 2011 začínal v drese Interu svoju slovenskú anabázu. A to aj napriek tomu, že s 21 bodmi a siedmimi asistenciami bol jasným lídrom svojho tímu. Navyše, pozitívne ho prijalo nielen bratislavské publikum, ale tiež bývalí spoluhráči, ktorí si ho doberali aj počas nášho rozhovoru. Na otázku, aký to bol pocit vrátiť sa na „miesto činu“, odpovedal, až keď si zhlboka vydýchol:„Veľmi frustrujúci… Jasne, bolo fajn zahrať si proti môjmu bývalému tímu a stretnúť znova týchto chlapcov. Veď je to už skoro rok, čo sme sa nevideli. Ale inak to bol frustrujúci zápas. Ani v útoku sme nepôsobili veľmi dobre, no v obrane sme zahrali asi najhoršie, ako sme mohli. Celý večer nás bili a my sme nič nerobili správne, len sme kopili chyby.“
Veru, márne tréner Karol Kučera na svojich zverencov, z ktorých viacerí pochádzajú zo zámoria, pokrikoval „Defense! Defense!“, čiže „Obrana! Obrana!“ Nepomohlo. Diery v handlovskej defenzíve boli veľké ako štôlne v okolí banského mestečka.„Je to tak, naším najväčším problémom je defenzíva. V útoku to býva celkom fajn, ale vzadu? Je to…,“súhlasne prikývol Bridgewatersa len ťažko hľadal vo svojej rodnej reči tie správne slová. Potom pokračoval:„Musíme viac drieť v obrane. Nehovorím, že chalani nebránia tvrdo, ale niekedy, keď sme unavení, sme príliš stiahnutí.“
Keďže Levice sa vlastným lavírovaním už pred začiatkom sezóny pripravili o možnosť štartovať v play-off, je jasné, že účasť vo vyraďovacích bojoch neunikne ani aktuálne predposlednej Handlovej. Aby však nešlo o účasť vyslovene symbolickú, musí tím podľa Bridgewatersa ešte využiť zostávajúci čas na zohranie sa a sprísnenie obrany. Má MBK Baník vôbec na to?„Jednoznačne! Postupne sa zlepšujeme, ale musíme aj naďalej tvrdo pracovať. Ak neprestaneme, myslím si, že môžeme v play-off prekvapiť jedného aj dvoch súperov. Ale to zvládneme len ako tím,“rezolútne vyhlasuje dvadsaťosemročný vyštudovaný sociológ. Mimochodom, titul získal na Univerzite Tennessee sídliacej v pre Slováka exoticky znejúcom mestečku Chattanooga.
Aj keď treba uznať, že výkonnosť Handlovčanov má vzostupnú tendenciu, tím zatiaľ nebol schopný vyhrať ani jeden duel na súperovej palubovke. Zatiaľ poslednú príučku (64:95) vyfasovali „baníci“ uplynulú stredu na pôde levického Astrumu, teda ďalšieho slovenského družstva, kde vlani Bridgewaters pôsobil. Podľa jeho slov však toto „prekliatie“ nemusí trvať večne. No večne… ani do konca ročníka. Určite vie, o čom hovorí, keď ponúka napohľad vôbec nekomplikovaný recept:„Musíme hrať dobre ako celok a musíme stopnúť súpera, nedovoliť mu ľahké koše a byť lepší. Mnohí ľudia po prehrách vinia rozhodcov, ale je to vždy päť na päť, muž proti mužovi. Nemôžeme obviňovať rozhodcov alebo kohokoľvek iného. A nie je to ani v našej ofenzíve, ale v obrane. Tam musíme zastaviť protivníka. Keď ho zastavíme, všetko, čo musíme spraviť, je vziať loptu a skórovať. Potrestať súpera a nie stratiť loptu. Preto si myslím, že keď toto dokážeme naplniť, budeme pripravení.“
Keďže slovenské publikum mohlo Bridgewatersa sledovať už v uplynulej sezóne, jeho ofenzívne kvality prekvapia málokoho. Veď už vtedy dokazoval, že vie využiť svoju rýchlosť, dynamiku a diery v súperovej obrane na vniknutie pod kôš, zakončiť aj na úrovni obruče, alebo na seba naviazať hráča a potom ho „zosmiešniť“ parádnou strelou z odskoku. V tom mu pomáhajú aj neobyčajné skokanské kvality, veď ešte na univerzite mu namerali vertikálny výskok viac ako 110 centimetrov. Lenže v tomto ročníku sa Bridgewaters prezentuje v trocha inom svetle. Nielen ako nebezpečný zakončovateľ, ale najmä ako vyzretý tvorca hry. Kým vlani sa občas zbytočne nútil do zakončenia, miesto prihrávok volil „divoké“ strely, alebo sa zbytočne „udribloval“ k stratám, teraz hrá o poznanie rozvážnejšie. Keď sme mu za takéto markantné zlepšenie zložili kompliment, rodák z Columbie, štyriapoltisícového mestečka v štáte Kentucky, nám vysvetlil, v čom tkvie jeho „prerod“:„Je fakt, že celé leto som tvrdo pracoval, aby som si zlepšil strelu z výskoku, riešenie akcií pick and roll, ‚decision making‘, teda rozhodovanie sa v hre. Niekedy ešte neurobím to najsprávnejšie rozhodnutie, ale viac sa snažím kontrolovať hru. Jasne, že rád strieľam, ale ľahšie je kontrolovať hru, ak sa v ofenzíve dokážem aj zastaviť a dirigovať tím.“
Medzi hviezdami sa nestratil
Kevin Bridgewaters len tak medzi rečou spomenul, že v lete trénoval a hrával aj s hráčmi z NBA. Zo zvedavosti sme sa teda spýtali, s kým konkrétne. Jeho výpočet nás zaskočil, keď vymenoval hviezdneho rozohrávača Rajona Ronda (Boston), jednotku draftu z roku 2010 Johna Walla (Washington), ďalšieho skvelého rozohrávača Stephena Curryho (Golde State), ďalej Coreyho Brewera, Brandona Knighta a Kennetha Farrieda. Navyše si zahral aj s legendami Nickom Van Exelom, Markom Pricom a Stevom Smithom. Ako je to možné?
„Ja a Rondo sme priatelia už od strednej školy. Potom hrával za univerzitu Kentucky, ktorá sídli blízko môjho domova. V lete som hrával s nimi. Veľa chalanov je odtiaľ každý rok draftovaných do NBA. Vybudoval som si u tých chalanov rešpekt, vraveli, že sa im páči moja hra. Volajú ma trénovať s nimi,“vysvetlil „Bridge“ a potom prezradil aj to, ako sa dal dokopy s Van Exelom, Pricom a Smithom:„Stretol som sa s nimi v Atlante, kde žijú, pred pár rokmi po zápase NBA a potom nasledujúce leto. Sú to skvelí ľudia! Ponúkli sa mi, že ak chcem, pomôžu mi, aby som sa stal lepším hráčom. Minulé leto ma teda pozvali, aby som si s nimi zamakal a zahral v súkromnej telocvični. Dosť ma potrénovali v streľbe, ktorá sa viditeľne zlepšila a tiež v robení správnych rozhodnutí počas hry.“
Komentáre k článku