Redakcia
sport.sk
Základná časť extraligy basketbalistov sezóny 2012/13 je za nami. Aj keď skutočný čas na bilancovanie príde až po vyvrcholení play-off, už dnes možno vypichnúť niektoré plusy a mínusy. Dôvodom na mierny optimizmus je už skutočnosť, že pozitíva prevažujú nad negatívami. Azda najväčším plusom je záujem fanúšikov. Návštevnosť na niektorých basketbalových stretnutiach prekonáva aj záujem o najvyššiu futbalovú súťaž! Toto je základ, na ktorom sa dá stavať. O to viac zaráža v podstate nulový marketing súťaže, ktorú asociácia nevie „predať“ a využiť tak jej potenciál. Pokiaľ ide o kvalitu extraligy, dovolíme si povedať, že napreduje, hoci pomaly. Problémom zostáva, že nositeľmi kvality sú spravidla zahraniční hráči. Lídrov so slovenským pasom je minimum a nádejných mladíkov, žiaľ, možno spočítať na prstoch jednej – s prižmúrením oka – dvoch rúk. Slovenskí fanúšikovia vyše dekády čakali na príchod hráča, ktorý hrával v NBA, na konci základnej časti prišli hneď traja, čo pritiahlo výrazný záujem médií i verejnosti. Najväčšou hviezdou súťaže je však Martin Rančík, ktorý v nej debutoval na jeseň ako 34-ročný, len dva mesiace po jeho bratovi Radoslavovi (medzičasom zamieril do českého Nymburku). Rančíkovci patria medzi to najlepšie, čo slovenský basketbal vychoval, vidieť ich v extralige je nielen zážitok, ale je to aj poučné, keďže mladí hráči majú šancu vidieť, ako počas zápasov i na tréningoch zaberajú profíci európskeho kalibru. Kapitolou samou osebe je živorenie niektorých klubov spôsobené jednak pretrvávajúcou ekonomickou krízou, ale tiež nízkou prestížou basketbalu v spoločnosti. Potom sa nemožno čudovať, že mnohým klubom chýba vízia, keď sa musia starať o to, aby to „doklepali” aspoň do konca ročníka a v lete našli eurá na štart novej sezóny. Ak však klub víziu má, treba mu vyjsť v ústrety. Vzájomné vzťahy i program súťaže treba upraviť tak, aby sa nezopakovala ďalšia termínovo „rozbitá“ sezóna a najmä, aby sa už nikdy nestalo, že play-off bude bez víťaza základnej časti.
Komentáre k článku