Vo štvrtok 23. júna sa v aréne Barclays Center v Brooklyne uskutoční tohtoročný draft do NBA. Mužstvá budú mať ako každý rok na výber zo širokej ponuky hráčov. Rozhodnutia, ktoré vo štvrtok spravia, ovplyvnia ich budúcnosť.
V úvodnej časti textu na názorných príkladoch rozoberáme, že ich rozhodnutia nie sú vždy správne. Predstavíme si taktiež sedem zaujímavých európskych hráčov, ktorí sa budú uchádzať o miesto v najkvalitnejšej lige sveta.
NBA je najkvalitnejšia liga na svete. Dôvod je prostý. Hrajú v nej tí najlepší basketbalisti na svete. Neznamená to však, že všetko, čo v NBA spravia, je najlepšie. Achillovou pätou väčšiny klubov je scouting. Dupľom toto platí pre scouting európskych hráčov. Tí z vás, ktorí mali možnosť vidieť film Moneyball, budú mať pri čítaní nasledujúcich riadkov výhodu. Manažér bejzbalového klubu Oakland Athletics Billy Beane (Brad Pitt) sa spolu so svojím asistentom (Jonah Hill) snažia poskladať mužstvo pomocou revolučnej teórie, ktorá je založená výhradne na analytickej štatistike. Modifikovaná verzia moneyballu sa už niekoľko rokov v NBA aplikuje. Na rozdiel od MLB je v NBA platový strop, vďaka ktorému nemôžu kluby bezhranične rozhadzovať doláre.
Nákup víťazstiev, nie hráčov
Teória tzv. moneyballu, ktorej zakladateľom je Bill James, vraví, že cieľom klubov by nemal byť nákup hráčov, ale nákup víťazstiev. Proces spočíva v tom, že všetky štatistické dáta týkajúce sa konkrétneho hráča napokon vyústia do jedného čísla. Toto číslo je vyjadrené všeobecným názvom Win Shares, inými slovami: ide o to zistiť, aký vplyv mal jednotlivec na víťazstvá mužstva, resp. o aký počet sa sám zaslúžil (niečo podobné sa snažia postupne praktizovať aj v hokejovom klube Toronto Maple Leafs). Toto číslo už dnes nie je len internou záležitosťou klubov, môže sa k nemu dostať ktokoľvek. Stačí, aby si otvoril webovú stránku Basketball Reference, kde nájde všetky potrebné dáta. Výborný príklad je draft z roku 2013, kde je vidieť, že NBA európskych hráčov stále podceňuje. Ak si totiž draftovaných basketbalistov zoradíme podľa kategórie Win Shares, zistíme, že lídrom ročníka je Francúz Rudy Gobert, ktorého draftoval Utah Jazz až z 27. miesta. Tretie miesto by obsadil Grék Giannis Antetokounmpo, v drafte číslo 15.
Samozrejme, títo hráči majú za sebou ešte len tri sezóny v NBA, takže v tejto chvíli ide o údaj čisto informatívny. O desať rokov nemusia figurovať na prvom, resp. treťom mieste. Naznačili však svojimi výkonmi potenciál, ktorý je pri pohľade na ich hru jasne badateľný. Ešte o niečo lepšie si počínal pivot Nikola Jokić, vychádzajúca hviezda srbského basketbalu. Pred draftom v roku 2014 sa v Spojených štátoch rozprávalo len o dvoch menách: Andrew Wiggins a Jabari Parker. Nikola Jokić bol draftovaný zo 41. miesta a sezónu 2014/15 odohral v Srbsku. V NBA teda absolvoval len minulý ročník, počas ktorého sa mu ale podarilo nakumulovať vyššie číslo v kategórii Win Shares ako jednotke Wigginsovi či dvojke Parkerovi za dve sezóny dovedna. Ešte raz však opakujem, neznamená to automaticky, že Jokić spraví v NBA lepšiu kariéru ako spomínaná dvojica. Žiadne číslo totiž v sebe nezahŕňa hráčov charakter a povahu. Zvykne sa preto vravieť, že štatistika je ako bikini: ukáže nám toho veľa, no neodhalí to najpodstatnejšie.
Nástup novej chorvátskej generácie
V poslednom čase sa rozmohla debata na tému, ako by vyzerala basketbalová reprezentácia, ak by stále existovala Juhoslávia. Iste, základná zostava v zložení Dragić, Bogdanović, Šarić, Teletović a Vučević v kombinácii s inými by patrila k favoritom na každom turnaji. Chorváti, na rozdiel od ostatných piatich krajín, však podobnú dilemu riešiť nemusia. Vychovali totiž generáciu talentovaných hráčov, ktorí majú potenciál opanovať v najbližších rokoch európsku basketbalovú scénu a zároveň sa presadiť v tímoch NBA. Z nastupujúcej generácie boli zatiaľ draftovaní do NBA dvaja basketbalisti: v roku 2014 Dario Šarić a vlani Mario Hezonja. Vo štvrtok ich doplnia ďalší, ktorí na seba upútali pozornosť minulé leto na MS do 19 rokov.
Na svetový šampionát, ktorý sa konal v meste Heraklion na Kréte, cestovali mladí Chorváti s veľkými očakávaniami. Tesne pred začiatkom turnaja však prišla šokujúca správa: najväčšia hviezda výberu Dragan Bender nebude môcť nastúpiť! Dôvod? Chorvátska reprezentácia má kontrakt s firmou Jordan, a preto všetci jej hráči musia nosiť tenisky tejto značky. Bender má zmluvu s firmou Adidas, takže kvôli teniskám bol nútený oželieť účasť na MS. V treťom zápase prišla ďalšia rana, keď sa zranil jeden z kľúčových pivotov Ante Žižić. Napriek tomu sa Chorváti dostali do finále proti USA, v ktorom mužstvo tiahli krídelník Nik Slavica, Marko Arapović na štvorke a pod košom Ivica Zubac. Trio dovedna nastrieľalo 51 zo 71 bodov tímu.
Finálový zápas sa skončil výsledkom 67:67. Následné predĺženie zvládli lepšie Američania, tí svojho súpera prestrieľali 12:4 a stali sa svetovými šampiónmi v kategórii do 19 rokov. Preto sa logicky naskytá otázka, či by Chorváti s Benderom a Žižićom tím Spojených štátov zdolali. Je to dosť možné. Ale zmenilo by to niečo? Nezmenilo. Bol to turnaj určený pre mládežníkov a aj keď si niektorí ľudia myslia opak, primárnym cieľom práce s mládežou nie je vyhrávanie zápasov a trofejí, ale rozvoj ich talentu a schopností. Na tohtoročný draft do NBA sa pôvodne prihlásili všetci piati spomínaní chorvátski basketbalisti. Hráči však majú možnosť prihlášku stiahnuť, čo napokon spravili Marko Arapović a Nik Slavica, ktorí draft absolvujú budúci rok.
Pred draftom do NBA predstavujeme sedem zaujímavých Európanov
Poznámka: nasledovná časť textu je venovaná výhradne basketbalistom pôsobiacim v Európe. Okrem nich môžu byť do NBA draftovaní aj európski hráči pôsobiaci na univerzitách v USA, napr. Rakúšan Jakob Pöltl (Utah) či Litovčan Domantas Sabonis (Gonzaga)
Dragan Bender (18 rokov, 216 cm), Chorvátsko. Klub: Maccabi Tel Aviv
Podľa mienky amerických novinárov sa Dragan Bender podobá na Kristapsa Porzingisa. Je vysoký a je Európan. Ale to je asi tak všetko. Pre tínedžera je basketbalovým idolom Toni Kukoč, ktorý rovnako ako Bender začínal kariéru v Splite. Bavíme sa tu o chlapcovi, ktorý meria 216 cm a strieľa výborne trojky, má skvelý pohyb na ihrisku, doskakuje množstvo lôpt a jeho prehľad o hre mu môžu závidieť aj niektorí ostrieľaní borci. Vďaka týmto veciam sa z neho tento rok stane s určitosťou najvyššie draftovaný Európan. V USA sa debata krúti okolo dvojice Simmons – Ingram, vďaka svojmu potenciálu sa ale napokon Bender môže stať pokojne najlepším hráčom tohtoročného draftu.
Ante Žižić (19 rokov, 212 cm), Chorvátsko. Klub: Cibona Záhreb
Pivot, ktorý dobre ovláda hru chrbtom ku košu, je silný v súbojoch 1-na-1 a pritom tak rýchly a obratný, že dokáže zakončovať rýchle brejky? Presne taký je Ante Žižić, držiteľ ceny pre najlepšieho mladého hráča Jadranskej ligy. Rodák zo Splitu si v minulej sezóne zahral do sýtosti. Spomedzi všetkých hráčov Jadranskej ligy zaznamenal v priemere tretí najvyšší index rating a k tomu pridal niekoľko skvelých výkonov v chorvátskej lige a v súťaži FIBA Europe Cup. Čo sa týka kariéry v NBA, bude veľmi dôležité, do akého klubu sa dostane. Jeho štýl hry v kombinácii s povahou ho predurčujú k tomu, aby sa stal napríklad členom San Antonia Spurs.
Ivica Zubac (19 rokov, 215 cm), Chorvátsko. Klub: Mega Leks
Na spomínaných MS do 19 rokov bol počas Benderovej a Žižićovej neprítomnosti práve Ivica Zubac najužitočnejším hráčom chorvátskeho mužstva. Vo finále proti Američanom nastrieľal 12 bodov, ku ktorým pridal 13 doskokov a 3 bloky. Takto by mohla vyzerať aj jeho produkcia v NBA. Zubac má obrovskú postavu, veľké rozpätie paží a to mu pomáha pri situáciách pick and roll, v ktorých vyniká. Vždy sa pokúša hrať jednoducho a priamočiaro. Hra chrbtom ku košu mu vonia, ale rád si počká aj na prihrávku vo vzduchu s následným smečom. Veľkým plusom je defenzívna práca a cit pre doskakovanie.
Furkan Korkmaz (18 rokov, 203 cm), Turecko. Klub: Anadolu Efes
Tento mladý Turek je modelovým hráčom pre pozíciu súčasnej dvojky. Hráva však v klube Anadolu Efes, kde pôsobí viacero legionárov, takže každá minúta na palubovke musí priniesť výsledok. Korkmaz je v prvom rade vynikajúci strelec spoza oblúka. Za posledné dva roky nastúpil v Eurolige na 38 zápasov a jeho priemer streľby za tri body je úctyhodných 41,8%. Navyše je to žoviálny chlapec a veľký šoumen, ktorý zabáva istanbulské publikum svojimi efektnými smečmi. V NBA to má vždy pridanú hodnotu. Minulý rok bol súčasťou seniorského mužstva na Eurobaskete a nastúpil v štyroch stretnutiach.
Timothé Luwawu (21 rokov, 198 cm), Francúzsko. Klub: Mega Leks
Francúzskeho rozohrávača dotiahla do Srbska jeho agentúra Beobasket, ktorá má silné väzby s klubom Mega Leks pôsobiacim v meste Sremska Mitrovica. Luwawu je atletický typ hráča, ktorý ťaží zo svojej sily a dynamiky. Jeho prirodzená pozícia je na dvojke, ale v defenzíve sa neraz ukázal ako skvelý obranca jednotiek. Má veľmi rýchly prvý krok, čo ho zvýhodňuje pri vnikoch do vymedzeného územia. Za posledný rok sa výrazne zlepšil v streľbe spoza oblúka. Má prehľad o dianí na palubovke a dokáže rozumne vyhodnocovať jednotlivé herné situácie. Pri súčasných podmienkach basketbalu v NBA by mu svedčala úloha tzv. combo rozohrávača.
Guerschon Yabusele (20 rokov, 203 cm), Francúzsko. Klub: Rouen Métropole
Predpokladom pre úspešnú kariéru v NBA je pre každého basketbalistu fyzická pripravenosť. Yabusele v tejto kategórii vyniká, jeho mohutné telo pôsobí v podkošových súbojoch ako tank. V USA budú mať pravdepodobne veľký problém so zadefinovaním jeho pozície, pretože to je ofenzívny univerzál s pestrým herným repertoárom. Mladý Francúz má razantný vnik do vymedzeného územia, dobrú streleckú mechaniku a za tri body strieľa s úspešnosťou 42,6%. Vďaka svojej ohromnej sile je efektívny pod obidvoma košmi. Problémom v NBA by v jeho prípade mohlo byť bránenie vyšších hráčov pod košom resp. rýchlejších na trojkovom oblúku.
Rade Zagorac (20 rokov, 205 cm), Srbsko. Klub: Mega Leks
Žiaden srbský basketbalista nezaznamenal za poslednú sezónu taký veľký progres ako práve Zagorac. A to musel ešte tri mesiace pauzovať pre zlomeninu ruky. Na palubovky sa vrátil v januári a v úlohe lídra doviedol svoj tím Mega Leks k víťazstvu v srbskom pohári. Následne predviedol Zagorac svoj najlepší výkon sezóny, keď v semifinále Jadranskej ligy nastrieľal v Podgorici 27 bodov a Mega šokujúco vyradila Budućnost, víťaza základnej časti. Ľudia ho zvyknú prirovnávať k Dejanovi Bodirogovi, pretože často používa jeho typický dribling pred telom. S jeho výškou 205 cm a pohyblivosťou je Zagorac ideálnym hráčom na pozíciu trojky.
Komentáre k článku