Astrum Levice má za sebou druhý rok v českej Mattoni NBL. Každý z nich bol iný, ale každý sprevádzali rôzne problémy a komplikácie. Po skončení aktuálneho ročníka všetko zhrnul do jedného manažér klubu Ladislav Garaj, ktorého blog z klubovej stránky vám prinášame v plnom znení. Do veľkej miery vykresľuje aktuálnu situáciu v slovenskom basketbale.
Posledné dni, (tak ako celá táto deväťdesiat zápasová sezóna) boli pre Astrum ťažké, ale zároveň aj skvelé. Chýbal len kúsok, aby sme teraz mohli žiariť úplnou spokojnosťou, v športe je to však tak, a aj v tom je krásny, že vyhrať v ňom môže len jeden. Piaty zápas v Prostějove a tiež rozlúčková exhibícia proti Fan Klubu ukázali, že to čo robíme, neraz v ťažkých podmienkach o akých sa mnohým ani nesníva, má svoju hodnotu, svoj význam a svoje poslanie. Svoje poslanie mala mať aj naša dvojročná misia v Mattoni NBL spojená s účinkovaním v slovenskej extralige. Dva roky sme vynakladali nesmierne množstvo finančných prostriedkov, síl, energie a precestovali tisícky kilometrov. Robili sme to v naivnej viere, že by sme tým mohli posunúť slovenský basketbal ďalej. Vo viere, že by sa mohol prebudiť, v niečom sa priučiť, pričuchnúť vyššej kvalite a spojiť sa lepšími.
A výsledok? Sedíme na konci apríla na zasadnutí Asociácie ligových klubov Mattoni NBL medzi zástupcami všetkých klubov a riaditeľ Mattoni NBL pán Ringsmuth číta list od prezidenta ČBF pána Janstu adresovaný prezidentovi SBA pánovi Janáčovi. Hlavu máme sklonenú a hanbíme sa, akoby sme niečo zlé spravili my. „Vážený pán prezident SBA… Oznamujem Vám, že napriek mojej štvorročnej snahe, počas ktorej som venoval veľa môjho času a námahy, sa mi nepodarilo spojiť obe súťaže. Najskôr som sa o to snažil ešte s Vašim predchodcom pánom Petrovským, ktorý ani nedokázal prísť na dohodnuté stretnutia, potom ste vy nedodržal to, na čom sme sa dohodli. Nepočítajte s tým, že by mala česká strana v najbližších rokoch záujem o spoločnú ligu.“ Zhruba toľko som si zapamätal z listu, ktorý sa po príchode na Slovensko záhadne zamlčal.
V miestnosti nastal šum a o pár minút nasledovalo hlasovanie zástupcov českých klubov o tom, či majú napriek tomu záujem o štart Levíc v súťaži. Za naše zotrvanie v lige hlasovali aj niektorí z tých, ktorí boli pred dvoma rokmi zásadne proti! Bola to pre nás pocta a zadosťučinenie. O to väčšie, keď si o pár dní nato zhodnotili svoju neúspešnú sezónu v jednom zo slovenských klubov a za hlavného vinníka svojich amatérskych rozhodnutí vyhodnotili náš klub! Vraj sme spravili zo súťaže chaos, bola kvôli nám neregulárna a už sa to nesmie opakovať. Nebude!
Berieme kritiku, ak je opodstatnená, nie sme dokonalí, za tie dva roky sme tiež spravili kopu chýb. Makali sme však a obetovali sme tomu všetok svoj voľný čas, aby sme dokázali kvalitnejším tímom, že medzi nich patríme a že si tam zaslúžime byť. Náš prezident klubu pánGažoabsolvoval za tie dva roky desiatky ciest do Prahy, aby bojoval za lepšiu pozíciu slovenského basketbalu pri rokovaniach o spoločnej súťaži. O vynaložených prostriedkoch pre chod nášho klubu v dvoch súťažiach ani nehovoriac. „Je smutné, keď si ťa viac vážia za hranicami, ako doma,“ povedal pri rozlúčke so sezónou prezident Astrumu, po tom, ako vysvetlil fanúšikom, prečo on a sponzori ktorých zastupuje, už peniaze do slovenskej extraligy nedajú. A vôbec sa im nečudujem!
Uvedomíme si na Slovensku niekedy, čo v mužskom klubovom basketbale momentálne znamenáme? Asi tak skoro nie. Nedokážeme si ani len vážiť jeden druhého. Chyby hľadáme vždy v iných, ešte aj svoju neschopnosť poskladať kvalitný tím hodíme na iný klub. Uvedomujú si v kluboch, kde nás kritizujú, že sme v tejto sezóne vyhrali viac zápasov, než oni vôbec odohrali? Uvedomujú si, že boli týždne a mesiace, keď hráči nemali jeden voľný deň a oni tu plačú, že museli hrať dvakrát v sezóne v pondelok? Asi nie. A teraz si isto povedia, že kto nás do toho nútil, že je to náš problém. Lebo toto je momentálna slovenská basketbalová mentalita. Váš alibistický postoj k spoločnej lige – všetci alebo nikto – zmaril šancu spraviť krok dopredu, za ktorý sme my obetovali dva roky tvrdej práce. Ak Vám to, čo sa momentálne na Slovensku v basketbale deje vyhovuje, nech sa páči, pokračujte ďalej. Nechajte ale nás a našich fanúšikov robiť basketbal tam, kde si myslíme, že to ešte má zmysel.
Komentáre k článku