Minulý víkend som strávil v stovežatej Prahe. Okrem tradičných nostalgických potuliek historickými uličkami, som si zaspomínal aj na rok 1989, kedy som tu vojenčil a samozrejme nemohlo chýbať ani posedenie a debata pri pive v typických českých krčmičkách. Spoločnosť mi okrem iných robil Julo Beťko, bývalý výborný slovenský basketbalista, teraz tréner, rodák z Ružomberka, ktorý po návrate z USA a Španielska, si v Prahe plní svoj veľký sen- buduje chlapčenskú akadémiu. A že to bolo zaujímavé a vtipné rozprávanie, to snáď ani nemusím zdôrazňovať.
Ale témou môjho postrehu je niečo iné. Je ňou akcia, ktorú zorganizovala ČBF a ČEZ Basketbal Nymburk pod názvom „DEN BASKETBALU v O2 ARÉNE“. Česi spojili príjemné s užitočným a tak vznikol nápad marketingovo spojiť a odprezentovať mužský klubový basketbal v podobe zápasu VTB ligy ČEZ Nymburk – CSKA Moskva a zápas ČR U19 – CSKA Moskva juniori, ako predzvesť blížiacich sa MS U19 v Prahe. Dobrá myšlienka, dobrý nápad, dobrá realizácia a predpokladám aj ekonomická budúcnosť MS. Myslím si, že drvivá väčšina zo 6000 divákov musela byť spokojná s priebehom oboch zápasov, s ich dramatickou zápletkou, výkonmi budúcich či súčasných hviezd, hoci pre domácich sa predsa len našla chybička krásy, a tou boli prehry v záveroch oboch stretnutí. Ale každopádne skvelé výkony individualít CSKA Moskva, Miloša Teodošiča, Nenadu Krstiča, Sonnyho Weemsa, pod taktovkou svetoznámeho temperamentného kouča Ettoreho Messinu boli pohladením duše každého fanúšika. Na opačnej strane v drese Nymburku bolo tiež niekoľko zaujímavých mien ako Petr Benda, Jiří Welsch, Michael Efevberha či Demond Carte. No a čo ma najviac teší a na čo som bol ako Slovák veľmi hrdý, bol výkon slovenského hráča Radoslava Rančíka a jeho skvelých 26 bodov. Práve jeho výkon držal domácich dlho nad vodou a ešte päť minút do konca zápasu bol stav na vážkach. Ale rozpočet 60mil. korún Nymburk verzus 1,1mld. korún CSKA v prospech hostí nepustil a kvalita sa prejavila v posledných minútach zápasu a rozdiel o konečných 13 bodov bol prijateľný pre obe strany. Veď celkom dobre si neviem predstaviť, čo by sa dialo, ak by basketbalový Dávid porazil Goliáša. A že CSKA je „nejaký kráľ“, hovoria výsledky posledných rokov: šesťnásobný víťaz Euroligy, devätnásťnásobný majster Ruska, dvojnásobný víťaz VTB a víťaz NEBL. Preto skandovanie mena nášho Rada Rančíka, ktorému tlieskali aj viaceré osobnosti spoločenského a športového diania (V.Klaus, J.Zídek) bolo príjemnou bodkou za týmto dňom v O2 Aréne. Všetci svorne konštatovali, že aj vďaka takýmto zápasom sa úroveň českého basketbalu zvyšuje a dobré správy idú do sveta.
Preto mi príde smutné, kontraproduktívne a neviem ešte aké, keď prídem späť do našej slovenskej reality a čítam, ako napriek veľkej snahe Košičankám prekazí hrať zápasy v Steel Aréne nedostupná palubovka, keď čítam o play-off bez víťaza mužskej základnej časti, keď čítam a počúvam reči o fluktuácii a cudzineckej polícii v súvislosti so zahraničnými hráčmi, keď čítam a počúvam vyjadrenia trénera ženskej reprezentácie o (ne)pripravenosti podmienok na záverečné sústredenia pred ME, keď čítam a počúvam o ešte v marci nezvolenom trénerovi mužskej reprezentácie a už ani nečítam a nepočúvam informácie o zabezpečení sústredení mládežníckych reprezentačných kategórii. Potom sa nesmieme čudovať, že Európa sa k nám obracia chrbtom či vzďaľuje, lebo my cúvame, resp. doplácame na činy minulých rokov, kedy všetko išlo zdá sa nejakou zotrvačnosťou a s vedomím, že „nejak bolo a nejak bude“. Ale škoda, že sme precitli až skoro nad samou priepasťou a zdá sa, že cesta späť či hore bude veľmi tŕnistá. Ale stále je čas, čas na konštruktívnu a zmysluplnú robotu každého z nás. A netreba zabúdať, že v ďalekom Jekaterinburgu Slovensku teraz robia dobré meno hráčky Good Angels Košice a že ich výborný výsledok môže byť záchytným bodom slovenského basketbalu, o ktorý sa rozumne môžeme oprieť všetci a začať posúvať veci dopredu. Veľa šťastia do Jekaterinburgu, veľa šťastia slovenskému basketbalu…
Takže tak, a teraz už viete, prečo som dal názov svojho príspevku „Česi to vedia.“
Komentáre k článku