Olympijský víťaz (2000), majster sveta (1994) a šampión NBA (2006)Alonzo Mourningohlásil pred necelým mesiacom definitívny koniec svojej bohatej kariéry. Stalo sa tak viac ako rok po jeho poslednom zápase v profilige, ktorý odohral ešte 19. decembra 2007. V drese Miami vtedy nedohral súboj v Atlante (
Hawks vyhrali 117:111 po predĺžení), keď si v prvej štvrtine pri pokuse o blok a nešťastnom páde na zem roztrhol väzy v pravom kolene. V ďalších riadkoch vám priblížime jeho bohatú kariéru.
Alonzo Harding Mourning ml.sa narodil 8. februára 1970 v Chesapeake vo Virginii. O jeho talente nebolo pochýb už od pôsobenia na strednej škole. Svoju Indian River High School priviedol k 51 víťazstvám v rade, ako aj k titulu najlepšej strednej školy v štáte. V mladosti ho porovnávali s jedným z najlepších centrov v históriiKareemom Adulom-Jabbarom. V roku 1988 ho dokonca ako najlepšieho stredoškoláka v krajine pozvali do prípravného kempu americkej reprezentácie skôr, ako nastúpil na univerzitu.
Zo strednej školy putovali jeho kroky na Georgetown University Hoyas, kde odohral 120 stretnutí s bilanciou 16,7 bodu a 8,6 doskoku na zápas. V poslednom ročníku sa dokonca mohol pochváliť vynikajúcimi číslami 21,3 bodu, 10,7 doskoku a 5 blokmi na zápas, čo mu vynieslo nomináciu do prvého univerzitného tímu USA. Ako prvému hráčovi v histórii sa mu podarilo v jednom roku získať ocenenie pre najlepšie brániaceho hráča roka, najužitočnejšieho hráča Big East konferencie a zároveň MVP záverečného ko
nferenčného turnaja. Ako druhý hráč v histórii Georgetown University ukončil školu s viac ako 2000 bodmi a 1000 doskokmi, pred ním to dokázal iba člen Siene slávyPatrick Ewing. Stále drží rekordy univerzity v počte premenených trestných hodov, ako aj pokusov celkove, v počte blokov mu patrí druhé miesto, v doskokoch tretie a v bodoch štvrté.
V roku 1992 si ho vo vstupnom drafte NBA vybrali Charlotte Hornets ako dvojku zaShaquillom O’Nealom, v ktorého tieni bol až do konca svojej kariéry. V premiérovej sezóne nastúpil na všetkých 78 stretnutí v základnej päťke a vďaka priemerom 21 bodov, 10,3 doskoku a 3,47 bloku sa mu ušlo miesto v najlepšej päťke prvoročiakov. V hlasovaní o najlepšieho nováčika skončil druhý zaShaqom. Populárny „Zo“ sa už v 49. dueli v drese Charlotte stal historicky najlepšie blokujúcim hráčom tohto klubu. V 76 stretnutiach nastrieľal dvojciferný počet bodov, 45-krát zaťažil konto súpera aspoň 20 bodmi a osemkrát sa mu podarilo pokoriť 30-bodovú hranicu.
V sezóne 1994/95 priviedolMourningspolu s Larrym JohnsonomHornets v základnej časti k 50 víťazstvám a po druhý raz v kariére si tak zahral play off (predtým v nováčikovskej sezóne 1992/93). Vo svojom tíme bol najlepší v
štyroch štatistických ukazovateľoch – v bodoch (21,3), doskokoch (9,9), blokoch (2,92) a percentuálnej úspešnosti z hry (51,9%), čo sa v tej sezóne podarilo iba štyrom hráčom súťaže.
Najlepšie roky zažil Mourning v Miami, kde ho vedenie Charlotte vymenilo v lete 1995. Za Heat odohral sedem sezón, počas ktorých ho dvakrát vyhlásili za najlepšieho obrancu NBA (1999 a 2000). V prvom prípade si okrem toho vyslúžil aj nomináciu do najlepšej päťky profiligy a v druhom do druhej najlepšej. V roku 1999 bol taktiež druhým v hlasovaní o najužitočnejšieho hráča sezóny zaKarlom Malonom, o rok neskôr skončil tretí. Počas siedmich rokov ho vybrali päťkrát na prestížny Zápas hviezd, čím upravil celý počet svojich účastí na sedem. V roku 1996 podpísal s Heat výborný kontrakt na 105 miliónov dolárov. Jedným z jeho najpamätnejších zápasov bol súboj proti Washingtonu 29. marca 1996, keď premenil 17 z 24 pokusov z hry a 16 zo 17 trestných hodov, čím si vytvoril vynikajúce osobné maximum vo výške 50 bodov.
V play off tím
okoloMourningaaTima Hardawayastroskotával najmä na New Yorku s Patrickom Ewingom, a tak sa v lete roku 2000 rozhodli v klube posilniť družstvo a zaútočiť na celkový primát.Mourningsa však tesne pred začiatkom sezóny (po návrate zo zlatej olymiády) dozvedel, že trpí ojedinelou chorobou obličiek, ktorá ho vyradila z hry na prvých päť mesiacov ročníka. V nasledujúcej sezóne sa nezlomný pivot vrátil späť, no po Zápase hviezd 2002 sa jeho stav zhoršil. Ročník 2002/03 vynechal a Heat s ním v lete neobnovili zmluvu.
Ako voľný hráč sa dohodol na štvorročnom kontrakte s New Jersey, no odohral iba 13 duelov a 25. novembra sa pre problémy s obličkami rozhodol ukončiť kariéru. O necelý mesiac sa podrobil úspešnej transplantácii. V roku 2004 sa opäť pripojil k tímu, no v úvode sezóny 2004/05 nedostával dostatočný priestor a preto verejne požiadal o výmenu. Dočkal sa jej 17. decembra, kedy ho Nets poslali do Toronta. Za Raptors však neodohral ani jeden duel, obe strany sa dohodli na rozviazaní zmluvy a záver ročníka absolvoval opäť vo farbách Miami.
V ďalšej sezóne dosiaholMourningjeden zo svojich najväčších úspechov, keď ako striedajúci hráč pomohol Miami k vytúženému triumfu v profilige. Na palubovke trávil v priemere už iba 20 minút (aj to len vďaka častým zdravotným problémomShaquilla O’Neala), počas ktorých nazbieral 7,8 bodu a 5,5 doskoku, ale svoje odviedol najmä v obrane (2,7 bloku na zápa
s, tretí najvyšší priemer v súťaži).
Napriek viacerým finančne lákavým ponukám saMourningpo zisku titulu rozhodol zostať v Miami, kde chcel tímu pomôcť obhájiť titul. To sa mu nepodarilo a tak vyhlásil, že ročník 2007/08 bude jeho posledným v kariére. Roztrhnuté väzy v pravom kolene mu však v decembri 2007 vystavili stop skôr, ako si predstavoval. Iróniou osudu je, že zranenie prišlo v deň štvrtého výročia jeho úspešnej transplantácie obličky. Viac ako rok nebolo isté, či sa ešte na palubovky vráti alebo nie, až nakoniec 22. januára 2009 oznámil, že nešťastný duel v Atlante bol jeho definitívne posledným.„Cítim, že najlepšie bude odísť do športového dôchodku. Keď niečo milujete, je ťažké sa s tým rozlúčiť. Vo veku 38 rokov však cítim, že som spravil všetko, čo som pre tento šport mohol urobiť. Boli to krásne časy,“skonštatovalMourning.
V súčasnosti saAlonzo Mourningvenuje svojej rodine – manželke Tracy, synovi Alonzovi III. a dcére Myka Sydney, a rôznym dobročinným organizáciám. Výpočet všetkých jeho participácii na dobročinnosti je nesmierne dlhý, o čom svedčí aj dlhočinný zoznam rôznych ocenení, ktoré si za svoje správanie vyslúžil. Založil Alonzo Mourning Charities, ktorá zhromažďuje peniaze na podporu zneužívaných a zanedbaných detí. Mimo iného založil v roku 2000 Zo’s Fund For Life na podporu výskumu chorôb obličiek a
neskôr sa stal hovorcom National Kidney Foundation.
Spomedzi ocenení možno spomenúť NBA’s 2002 Good Guy by The Sporting News z júla 2002. V tom istom roku ho spolu s ďalšími piatimi mužmi vybrali za Otca roka, v septembri 2001 ho spolu s manželkou a deťmi vyhlásili za Rodinu roka v Miami a túto poctu si o štyri roky vychutnali opäť, keď im rovnaký honor udelilo Národné zhromaždenie afroamerických žien. V máji 2002 ho na Florida Sports Awards vyhlásili za Hometown Hero za pomoc tamojšej mládeži a v októbri 2001 ho spolu s tenistomAndre AgassimUSA Weekend Magazine ocenil 9th Annual Most Caring Athlete Award.
Komentáre k článku