Redakcia Basket.sk
basket.sk
Julián Beťko patrí k najzaujímavejším ľuďom v našom basketbale. V Amerike najprv rozbehol sľubnú kariéru. Vo svojej kategórii patril k najlepším hráčom v Štátoch na strednej škole. Postupne mu však odišli kolená. Napriek problémom odohral solídne roky na silnej univerzite Butler. Po nej chcel ešte pokračovať v Komárne, ale kolená mu to nedovolili. Preto sa vrhol na trénerstvo, s ktorým pomáhal u? v USA, kde cez leto trénoval viacerých hráčov NBA. Postupne pôsobil na uznávanej akadémii CBA na Kanárskych ostrovoch a dnes už buduje v Prahe akadémiu, ktorá pomáha mladým hráčom.
Čo momentálne robíte a ako sa vám darí s pražskou akadémiou? „Trénujem dva tímy. Mužský, ktorý hrá druhú najvyššiu českú súťaž a juniorský, ktorý hrá juniorskú extraligu. Máme ešte tretí tím do sedemnásť rokov, ktorý vedú tréneri z našej akadémie. Sústredíme sa na individuálne schopnosti, rýchlosť, silu a IQ hráčov. Sledujeme talenty, ktoré môžu dostať štipendium a tiež môžu u nás pôsobiť hráči, ktorí na to majú finančné prostriedky. Pracujeme na profesionálnej úrovni. Trénujeme dvakrát denne a rozvíjame rýchlosť, individuálne činnosti.“
Fungujete popri Sparte Praha? „Máme spoluprácu so Spartou Praha. Používame jej haly a zariadenia a máme takisto viacero partnerov, ktorí nás podporujú.“
Z ktorých krajín u vás pôsobia hráči? „Momentálne máme v akadémii Čechov, troch Slovákov, Lotyša, Ukrajinca, Rusa, Moldavca a Američana.“
Z čoho ste vychádzali, keď ste zakladali akadémiu? „Už dávno, keď som ešte pracoval v Amerike, som mal víziu, že by som mohol vybudovať akadémiu, kde by som mohol pracovať s talentami a pomáhal tak basketbalu. Keď som pôsobil v CBA na Kanárskych ostrovoch, odporučili ma človeku, ktorý vlastní basketbalovú Spartu. On mal víziu o budovaní akadémie, spojili sme to dokopy a vytvorili sme tento projekt.“
Čo ja vašim cieľom? „Našim cieľom je zoskupovať talenty a zlepšiť ich hru, aby sme ich posunuli ďalej do profesionálnych klubov alebo na univerzity. Snažíme sa, aby bol hráč vyspelý nielen basketbalovo, ale aj charakterovo a jazykovo.“
Čiže u vás pôsobia hráči do dvadsať rokov? „Väčšina je do devätnásť rokov. Máme aj dvoch mužov, čo študujú na vysokej škole.“
V CBA ste viedli aj veľký slovenský talent Borisa Bojanovského, čo hovoríte na jeho výkony? „Som rád, že sa mu na Florida State darí. Boris mal obrovský talent, keď už prichádzal na univerzitu. Má veľmi dobré ruky, na to aký je vysoký. K tomu treba pridať atletickosť a výbornú streľbu. Prospektom pre NBA bol už vtedy, keď som ho viedol ja. Jediné, čo mu chýbalo, bola fyzická sila. Teší ma, že aj na tom zapracoval. Zvládol intenzitu a zmenu kultúrneho prostredia. Verím, že ak sa mu budú vyhýbať zranenia, dostane sa do NBA.“
Podobným talentom je aj Michal Čekovský, kto to môže dotiahnuť z nich ďalej? „Neviem toto posúdiť, pretože som s Borisom dva roky pracoval a Čekovského som videl hrať jeden zápas. Nepoznám ho. Čo sa týka pohybového talentu, sú na tom veľmi podobne, ale faktom je, že ku kompletnému hráčovi nepatrí len výška, dĺžka rúk a pohyb, ale aj pracovitosť, charakter a inteligencia. Tieto veci neviem u Michala posúdiť.“
Kam to všade dotiahli vaši zverenci, ktorých ste viedli? „To je zložitá otázka, lebo v Španielsku som viedol mladých hráčov a v Amerike som pracoval aj s hviezdami, ktoré sa chceli zdokonaliť. Trénoval som hráčov, ktorí pôsobia v eurolige alebo NBA. Z NBA som pracoval napríklad s Carlom Landrym, Shalvinom Mackom, Jarettom Jackom, Gordonom Haywardom. Robil som aj s českými talentami, či už Balvínom alebo Jelínkom a pracoval som pred dvoma rokmi s Tonom Gavelom.“
S Gavelom ste boli lídrami v juniorských reprezentačných tímoch, prišlo vám to paradoxné, že ho teraz vediete ako tréner? „Trochu prišlo. Tonovi som pomohol sa pripraviť na euroligovú sezónu, keďže som mal skúsenosti s tým, ako hráča na podobnú záťaž pripraviť. S Tonom sa navzájom rešpektujeme. Osobne ma veľmi teší jeho úspech, lebo je to človek, ktorý si to zaslúži.“
Váš bývalý tréner Brad Stevens, ktorý vás viedol na univerzite Butler, začal v NBA ako najmladší kouč v histórii. Napriek tomu však vedie s Bostonom divíziu a dokázal sa vysporiadať aj s odchodom najväčších hviezd Kevina Garnetta s Paulom Piercom a zranením Rajona Ronda, čakali ste, že sa takto rýchlo presadí? „Nikto nečakal, že odíde z Butleru, predtým už viac ponúk odmietol. Brad je skvelý tréner. Mal som tu česť pod ním hrať tri roky a asi po šiestom, siedmom zápase som cítil, že to je najlepší kouč, akého som kedy mal. Jeho schopnosť komunikovať a čítať situácie na ihrisku a správať s k hráčom na vysokej úrovni, sú výborné. Neprekvapilo ma, čo dokázal na univerzite. Tipoval som už keď som z Butleru odchádzal, že to dotiahnu až do Final Four NCAA. V trénera Stevensa verím a veľmi ho rešpektujem a snažím sa s ním udržať v kontakte. Nielen preto ako trénuje, ale aj preto, aký je človek. Jeho prvé zápasy v NBA ma neprekvapili. Má obrovské pracovné nasadenie a bolo len otázkou času, kedy zistí, ako má manažovať hviezdy NBA.“
Túžite ešte trénovať v USA univerzitu? „Je to zákerná otázka. Momentálne to nevyhľadávam, lebo sa venujem naplno akadémii. Nevylučujem to však z hľadiska budúcnosti. V Amerike je univerzitný basketbal o skvelých podmienkach a prístupe. Keďže som sa stal čerstvo otcom, nie je to len moje rozhodnutie, aj keď občas o tom rozmýšľam.“
Pre Američanov znamená strašne veľa z akej sú univerzity, dá sa to pre Slováka priblížiť? „Je to celým školským systémom. Univerzita si buduje vzťah s človekom. Zažil som to aj ja. Som päť rokov mimo Butleru a stále komunikujem s hráčmi a volám si s trénermi. Pozerám výsledky ako hrajú a som hrdý na každý športový výsledok, alebo aj na to, že sa zveľaďuje okolie školy. Mnoho Američanov podporuje univerzitu celý život, či už ako fanúšik, alebo aj finančnými prostriedkami.“
Komentáre k článku