Ak by sa mala odovzdávať cena za oddanosť basketbalu, jedným z vážnych kandidátov na jej získanie by bol rozohrávač Interu BratislavaRichard Kucsa. Už je tomu viac ako šesť rokov, keď po prvý raz nahliadol do najvyššej súťaže. V ročníku 2005/2006 si to ako čerstvý majster Slovenska v kategórii do 20 rokov namieril z Levíc do Svitu. Zdalo sa, že kariéra sa bude uberať správnym smerom. Tridsaťdva stretnutí v najvyššej súťaži a priemer 8 bodov, 2,7 doskoku a 1,9
asistencie boli v prípade dvadsaťročného mladíka veľkým prísľubom. V ďalšom ročníku však spadol na niečo viac ako dva body na zápas. Nasledoval návrat do Levíc, ale ani v materskom klube neprišla šanca ukázať svoje kvality.
Na dlhý čas sa vytratil z extraligy a málokto čakal, že bude ešte niekedy hrať na najvyššej úrovni.„Nechcel som sa na to vykašľať. Odišiel som na vysokú školu do Bratislavy a hoci len za univerzitné družstvo, stále som hrával a trénoval. Pripravoval som sa aj individuálne. Keď ma však nikde nechceli, nesnažil som sa to siliť,“spomína dnes kľúčový hráč bratislavského Interu.
Niekdajší mládežnícky reprezentant Slovenska a jeden z najlepších vo svojej vekovej kategórii nenašiel oporu ani v materskom klube.„Neviem, kde bol problém. Na to sa treba opýtať ľudí v Leviciach. Doteraz netuším, prečo to tak bolo. Napriek platnej zmluve ma vyradili z prvého mužstva s tým, že som nechcený. Takto sa to všetko uzavrelo.“Počas prvého ročníka na FTVŠ odchádzal z rodných Levíc trikrát do týždňa o piatej ráno. Zo školy sa vracal popoludní na tréning. Prišiel však vyhadzov a v druhom roku štúdia sa mohol sústrediť iba na školu.
V uplynulom ročníku začal hrať za rezervu Interu druhú najvyššiu súťaž a v novembri 2009 prišiel nečakaný zlom. Odišiel americký rozohrávač a on dostal šancu v prvom tíme, ktorú už nepustil.„Som rád, že môžem hrať. Musím sa poďakovať Interu. Dosť ma štvalo, keď som mohol extraligu sledovať iba z tribúny. Bral som to však s pokorou a dnes dom rád, že som to nenechal,“povedal účastník nedávneho All-Star. Zápas hviezd sa pre Kucsu uskutočnil na symbolickom mieste v Leviciach a len potvrdil jeho príslušnosť k najlepším slovenským
hráčom extraligy.„Minulý a tento ročník beriem ako určitú satisfakciu. Nie som však typom, ktorý by to dával najavo všade, kadiaľ chodí,“dodalKucsa.
Hoci má iba dvadsaťpäť rokov, na jeho hre je badať vplyv starej školy. Nielen v porovnaní s americkými legionármi, ale aj s o niečo mladšími hráčmi.„Na spoluhráčoch je vidieť, že svoje vzory vidia najmä v NBA. Ja sa nemôžem dynamikou a výbušnosťou rovnať so zámorskými legionármi, preto sa snažím využívať svoje prednosti,“povedalKucsa, ktorý dokazuje, že extraliga sa dá hrať aj so slovenským tvorcom hry.„Chceme ukázať, že aj domáci hráči to vedia.“
Prešiel všetkými reprezentáciami. Zažil ťažké obdobie, ale s basketbalom sa nikdy nadobro nerozlúčil. Ten mu napokon vrátil jeho oddanosť.„Basketbal hrám od prvej triedy základnej školy. Všetko sa točí okolo neho. V šestnástich som mal možnosť odísť von. Dnes už nepátram, či zostať doma bolo dobré rozhodnutie. Je to bezpredmetné. Prioritou je dokončiť štúdium trénerstva. Som spokojný tam, kde som,“povedal líder „žlto-čiernych“ a na záver dodal:„Ak si sám so sebou spokojný, netreba rozmýšľať, prečo nehráš v Taliansku, Maďarsku alebo NBA. Podstatné je, aby ťa to bavilo, hoci hráš iba mestskú ligu.“
Komentáre k článku