Redakcia
ASK Inter Bratislava
Juniori Interu Bratislava zvíťazili vo Final Four najvyššej domácej súťaže a vo Svite si tak pripísali na svoje konto titul majstrov Slovenska. Jedným zo strojcov úspechu bol tréner mužstvaJuraj Adamčík.
Verili ste pred turnajom, že si spod Tatier priveziete titul majstra Slovenska?
„Do Svitu sme išli s najvyššími ambíciami. Máme v tomto roku dobre postavené družstvo, sme najvyšší na celom Slovensku, máme dvoch hráčov nad dva metre, päť hráčov ktorí majú viac než 195 centimetrov. Tento tím vyzerá basketbalovo, mal nárok na to, aby pomýšľal na najvyššiu priečku, navyše je silný morálne. Nechcem byť velikášsky, no pre mňa je tento úspech iba výslednicou dlhoročnej práce s mládežou v našom klube.“
Už minulý rok ste boli blízko majstrovskému titulu. Dá sa povedať, že ovocie dozrelo až túto sezónu?
„Iba istá zhoda okolností hracieho systému nám zabránila stať sa majstrami, teraz sa tie okolnosti priklonili na našu stranu. Prvý duel vo Svite so Spišskou Novou Vsou sme totiž nešťastne tesne prehrali o dva body, keď sme nevyužili trestné hody a dopichovačku. Navyše už v piatej minúte sa nám zranil Bayer. Potom sa však už hralo v našej réžii, zdolali sme Svit o sedemnásť bodov a tiež Levice. Trochu nám pomohol Svit tým, že na ich štíte ostali Spišiaci, ale to už je Final Four.“
Veľmi dobré výsledky ste dosahovali s družstvom aj počas dlhodobej súťaže. Čo si najviac ceníte na vašej práci?
„Myslím, že dávnejšie kolega Bálint získal prvenstvo a potom mal Inter medzi juniormi dlhšiu pauzu. Dôležité však je, že sa zodpovedne pracovalo. Kým Bálint mal v tíme viacerých hráčov z celého Slovenska, v súčasnom majstrovskom družstve sú všetko odchovanci Interu a to je na tom najcennejšie. Sú to všetko chlapci, ktorí prešli od prípraviek až po juniorský celok. Koncepčná práca klubu sa vyplatila, som presvedčený, že na tomto úspechu a basketbalovom raste hráčov sa ako tréner od prípraviek až po kadetský mančaft podieľal napríklad Daniel Čurka.“
Čo budúcnosť? Nestratí sa tento výsledok i hráči niekde v šedosti života a starosti o prežitie?
„Isteže by bolo optimálne, ak by sa káder udržal pokope. Dôležité však zo všetkého najviac je, aby mal vývoj plynulý dej, to znamená, že najlepší hráči z juniorky by sa mali dostať do B-tímu, ostrieľať sa v ňom a postúpiť do extraligového áčka. V tom je a mal by ostať, zmysel našej práce a tiež zmysel majstrovského titulu. Situácia je taká, že nie málo súčasných majstrov, myslím že je to polovica družstva, bude ešte ďalej v juniorke pokračovať a sú už aj dvaja, Ravasz s Kuffom, ktorí okúsili extraligovú súťaž mužov. Stále tvrdím, že tituly v mládežníckych kategóriách sú pekná vec, sú zážitkom, no treba vychovávať adeptov pre najvyššiu súťaž. Máme takého Róberta Kutana s výškou 206 cm, ambíciou je aby sa uplatnil v A-družstve, veľkým talentom je Martin Borsig, ďalšími, z ktorých by mohli mať radosť v extralige sú Tomáš Bauer, Adam Bayer a je ich viacej.“
Akú má odozvu majstrovský titul, na Pasienkoch sme videli napríklad na spontánnych reakciách a blahoželaniach Ďuriša, Pandulu, Nováka, Futa, Blagojeviča, Živického a ďalších. Zaujímalo by ma, ako reagovali kolegovia priamo vo Svite po skončení turnaja?
„Dlhodobo sa poznáme, vedia ako pracujeme a dalo sa vypozorovať, že nám titul priali, hoci sme z Bratislavy. Nemohli prehliadnuť, že sme produkovali veľmi dobrý basketbal a to odborníci vedia oceniť.“
Osobne ste sa v pocitoch dostali na akú hladinu?
„Tak, získal som po prvý raz majstrovský titul, takže je to hrejivý pocit. So ženami Slovana som bol „len“ vo finále. Je to istotne zaujímavé, všeobecne sa o mne vie, že som srdcom „belasý“, no dimenzia hrdosti zo zisku titulu s družstvom Interu je rozhodne veľká.“
Komentáre k článku